A teraz niečo z o kúsok severnejšieho sveta. Švajčiarsko je neporovnateľná krajina s mojím rodným Slovenskom. Myslím, že som pochopila význam vety „funguje to ako švajčiarske hodinky“, teda niežeby som predtým nevedela, čo to znamená, ale viete ako to je, lepšie raz zažiť ako stokrát počuť. Ale dosť prísloví. Všetko tu majú vypočítané, vlaky a autobusy chodia na sekundu presne, dokonca aj v práci sa musíte dostaviť načas. Výplata je na účte ako sľúbia, dokonca dajú aj sumu ako je v zmluve, ani o frank naviac. Scheize!! Ale najviac ma zaráža, že keď stojí niekto na prechode, každé auto zastane a je to jedno či ide 30 alebo 130 km/hod. Jednoducho zaškrípu brzdy na ferrari alebo porsche a vy si so vztýčenou hlavou prejdete po prechode akoby nič.. :) Ale po takmer dvoch mesiacoch, čo tu žijem, som si už na to všetko zvykla. Len sa smejem, že natrafím na „veľkého“ Blaváka v Žiari na prechode pri nástupku a bude. Ale čierny humor nechám radšej tak :)
Každé ráno vstávam buď na desiatu alebo na druhú do práce. Ak na desiatu, pekne si v bufete všetko pripravím, naštartujem Kaffee- a Spullmaschine, hlavne samu seba a fičím si do druhej. Potom nasleduje Zimmerstunde, kedy mám do šiestej čas pre seba a potom zase nastupujem. Do nejakej dvanástej jednej v noci si fičím asi s jednou Pipipauze, keď veľmi pekne poprosím, dovolia mi aj dve a po šichte si sadneme na balkónik s nejakým tým pohárom vínka. Ak začínam o druhej, je to to isté, ale namiesto štvorhodinovej Zimmerstunde mám o jednu Pipipause naviac. A večeru samozrejme. A ďalší deň to isté 6x do týždňa. Niekedy je to moc, ale nemám sa na čo sťažovať. Hlavne Arbeitsteam mám perfektný. Keď naučíte kolegov hovoriť „Ďakujem, Zlatko“ a „ľúbim ťa“, tak sa vám hneď lepšie pracuje :) Šéfkovia sú tiež super, najmä, keď sa snažia držať vážnu tvár a vy sa ich z nudy pokúšate rozosmiať a robíte si z nich srandu :) ale všade sa nájdu sliepočky, ktoré ani nie sú také odporné, ale skôr brutálne hlúpe. Táto je tiež jedna zo šéfok, mladá baba čerstvo vyštudovaná Maďarka. Myslím, že viac vysvetľovať nemusím, to hovorí za všetko.
Party už nie sú také ako vo Varšave, ale aj tu sa sem tam niečo vysrstí. A najlepšie nečakane. Aj keď tu si toľko nemôžeme dovoliť piť, lebo alkohol a potraviny stoja nenormálne peniaze. Kebab za 11 frankov (čo je v prepočte 8,5 euro) nie je o nič iný ako ten z Poľska alebo trochu lepší kebab zo Slovenska. Ale prosím vás, 8,5 eura?? A najlepšie sú syrové fondue, kde porcia pre 4 stojí okolo 150 frankov. A predsa sa nájdu blbí turisti, ktorí si to objednávajú ako tú najúžasnejšiu špecialitu. A nájdu sa ešte blbší, ktorým to nechutí a my si potom na tom v bufete pochutnávame :) však turisti... A šikookých je tu nenormálne veľa. Keď idem po moste do práce, narazím vždy (ale naozaj vždy) aspoň na jednu skupinku kvôli ktorým musím čakať kým sa dofotia. Ale v poslednej dobe sa neľútostne vrhám pred objektívy fotoaparátov pretože štandardne chodím neskoro :) na presnosť som si teda ešte stále nezvykla :)
To je asi tak zhruba všetko dôležité (neviem či zrovna zaujímavé) čo sa deje s Florianou posledné dva mesiace. A ďalšie dva to bude o tom istom, len bude o pár zážitkov viac. Napríklad milujem festivaly, ktoré sú tu pomerne často :) ale to by bolo na ďalšie články. Tak ešte dva mesiace a realita bude naspäť. Aufwiedersehen :D
Komentáre
sa niekto má